Nová slovenská legislatíva o domácom násilí

     Od septembra 2002 až januára 2003 však máme celú sériu nových zákonov, ktoré tak, ako zatiaľ v žiadnej inej post komunistickej krajine, dávajú možnosť prísne trestať, zmierňovať následky a predchádzať mnohým prípadom domáceho násilia. Zdá sa však, že si málo uvedomujeme staré známe Kde nie je žalobca, nie je ani sudca. Zákon sám o sebe nezasiahne, musia to byť ľudia, ktorí vidia, že sa pácha zlo a násilie, ktorí musia zákon „zobudiť“ a použiť ho na nastolenie spravodlivosti. K tomu, aby sme vedeli, čo vlastne naša nová legislatíva umožňuje, nech slúži aj tento text.

     Najprv hádam trochu pojmoslovia. Zdá sa nám, že všetci akosi tušíme, čo to vlastne je domáce násilie, predsa však bude užitočné osvetliť niektoré pojmy.

     Za domáce násilie považujeme každé násilie medzi súčasnými alebo bývalými partnermi alebo členmi rodiny, ktoré môže mať formu fyzického, sexuálneho, resp. psychologického zneužívania, silnej sociálnej izolácie alebo ekonomického nátlaku, bez ohľadu na jeho formu a miesto páchania.

     V legislatíve termín domáce násilie vymedzuje vlastne objekt takéhoto konania alebo činu, čo je slovami zákona osoba blízka alebo zverená.

     Blízkou osobou sa tu rozumie: príbuzný v priamom pokolení (starí rodičia, rodičia, deti, vnuci…), ale aj osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel, bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa, ďalej osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou (príbuzným, osvojiteľom, osvojencom, súrodencom, manželom…), ako aj osoba, ktorá žije alebo žila s páchateľom v spoločnej domácnosti.

     Nová právna úprava prichádza s úplne novou filozofiou, pre ktorú domáce násilie nielenže nie je súkromnou vecou v rodine, ale považuje ho za oveľa zákernejšiu a zvrátenejšiu formu násilia, ako násilie páchané vo verejnosti, resp. cudzími osobami. Aj tresty, ktoré umožňuje uložiť zákon za rovnaké činy, pokiaľ sú páchané na osobách blízkych a zverených, sú po 1. septembri 2002 v zásade vyššie, ako pri rovnakých činoch spáchaných na cudzích osobách (a zároveň tiež vyššie ako pri rovnakých činoch bolo možné uložiť dovtedy). Od 1. 9. 2002 zákon umožňuje ukladať tresty odňatia slobody za jednotlivé trestné činy (TČ) v rámci domáceho násilia takto:

• TČ násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi - až na 2 roky
  
  
• TČ vydierania - 2 až 8 rokov
  
  
• TČ znásilnenia („ak niekto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti blízku alebo zverenú ženu k súloži, alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť“) – 5 až 12 rokov
  
  
• TČ sexuálneho násilia (nový TČ od r. 2001) - 5 až 12 rokov
  
  
• TČ sexuálneho zneužívania („ak niekto vykoná súlož s osobou blízkou a zverenou, mladšou ako 15 rokov alebo takú osobu iným spôsobom pohlavne zneužije) – 2 až 10 rokov
  
  
• TČ týrania blízkej a zverenej osoby
  • 2 až 8 rokov,
    
    
  • 5 až 12 rokov, ak tento TČ spácha obzvlášť surovým spôsobom,
    
    
  • 12 až 15 rokov, alebo výnimočný trest, ak niekto úmyselne blízku alebo zverenú osobu utýra na smrť.

Trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby zákon konkretizuje ako :

• bitie, kopanie, údery, spôsobovanie rán a popálenín rôzneho druhu,
  
  
• ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie,
  
  
• vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilnú izoláciu, citové vydieranie alebo iné správanie, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie obete alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
  
  
• bezdôvodné odopieranie stravy, oddychu alebo spánku,
  
  
• odopieranie nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
  
  
• nútenie k žobrote,
  
  
• vystavovanie vplyvu škodlivých látok,

Ekonomické násilie

„ak niekto blízku alebo zverenú osobu obmedzuje v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a spôsobí jej tým fyzické alebo psychické utrpenie“.

Za týranie môže byť podľa uváženia súdu považovaná aj iná, v zákone neuvedená činnosť.

     Novela Trestného zákona od 1. 9. 2002 sprísňuje aj podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a za TČ znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania, ak boli spáchané na blízkej a zverenej osobe (spravidla bude možné až po odpykaní 2/3 uloženého trestu odňatia slobody).

     V Trestnom zákone bola rozšírená možnosť, kedy súd môže uložiť ochranné liečenie. Ochranné liečenie (ako jedno z ochranných opatrení – nie je to trest) možno uložiť aj v prípade, ak „páchateľ spáchal násilný trestný čin voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak možno vzhľadom na osobu páchateľa dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať“. Účinnosť tohto ustanovenia je ohrozená tým, že u nás zatiaľ nie sú k dispozícii zariadenia, odborníci a účinné metódy pre realizáciu ochranného liečenia násilníkov.

     Donedávna bola takmer neprekonateľnou prekážka stíhania páchateľov domáceho násilia, ktorá spočívala v tom, že sa vyžadoval súhlas poškodeného s trestným stíhaním. Chronicky sa vyskytovali prípady, kedy obete alebo svedkovia privolali políciu, obeť však s trestným stíhaním nesúhlasila alebo ho na nátlak vzala späť a orgány činné v trestnom konaní konať nemohli.

     Od 1. 10. 2002 sú orgány činné v trestnom konaní povinné začať konanie a pokračovať v ňom aj v prípade, ak by s tým poškodený (obeť) nesúhlasil. Rovnako sa od 1. 10. 2002 upravil aj priestupkový zákon, takže obdobne ako pri trestných činoch, nie je potrebný súhlas poškodeného ani pri priestupkoch.

V praxi to znamená, že obeť nebude môcť tzv. stiahnuť trestné oznámenie a trestné činy budú stíhané aj bez súhlasu obetí. Tieto však, ak si to budú želať, majú možnosť odoprieť svedeckú výpoveď (ako príbuzný obvineného podľa § 100 Trestného poriadku).

Ďalšou novinkou je možnosť, aby v prípadoch, kedy bol trestný čin v rámci domáceho násilia spáchaný na dieťati a nemôže ho zastupovať jeden z rodičov, mu bol ustanovený opatrovník a to nielen zástupca štátneho orgánu (ako doteraz), ale môže ním byť zástupca občianskeho združenia so zameraním na ochranu ľudských práv (napr. pracovník krízového strediska, kde bolo dieťa umiestnené a ktorému dôveruje).

Významné je zavedenie výsluchu maloletého dieťaťa mladšieho ako 15 rokov v prípadoch trestných činov domáceho násilia na videozáznam a ďalší výsluch (v klasickom slova zmysle do zápisnice a za prítomnosti množstva cudzích ľudí) bude možný len so súhlasom rodiča alebo opatrovníka.

     Od 1. januára 2003 vstupuje to platnosti aj novelizovaný Občiansky súdny poriadok, ktorý obsahuje možnosť, aby súd predbežným opatrením uložil účastníkovi konania „aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia“.

     O takomto predbežnom opatrení bude musieť súd rozhodnúť najneskôr do 7 dní od podania návrhu (v prípade odvolania odvolací súd do 30 dní).

Všetky novinky a zmeny (ďalšie sa ešte plánujú) môžu významne pomôcť pri trestaní a prevencii domáceho násilia. Ako naozaj pomôžu zlepšiť situáciu obetí závisí od nás všetkých – profesionálov, ktorí prichádzajú s obeťami do styku pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov (policajti, vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia), odborníkov – lekárov, psychológov a iných, ktorí pri výkone svojho povolania zistia známky domáceho násilia, všetkých príbuzných, susedov aj náhodných svedkov, ktorí tým, že na zistenú skutočnosť upozornia kompetentných, možno pomôžu predísť ešte väčšiemu zlu, aj od samotných obetí, ktoré sa so svojou bolesťou a hanbou skrývajú a neodvážia sa nikomu zdôveriť. Práve pre nich je tu občianske združenie Pomoc obetiam násilia a ďalšie organizácie, ktoré im môžu pomôcť zorientovať sa v ich právach a možnostiach i nájsť odvahu prestrihnúť bludný kruh násilia.

pplk. Ing. Július Botka
Zástupca náčelníka MsP Prievidza