Mýtus č. 1: Domáce násilie nie je bežným javom, týka sa len niekoľkých málo rodín

• Vo Veľkej Británii napríklad domáce násilie tvorí viac ako 25% všetkých ohlásených trestných činov.
• K 90% všetkých násilných trestných činov namierených proti ženám dôjde doma, 40 – 50% zavraždených žien je zabitých svojím vlastným partnerom.

Mýtus č. 2: Prípady domáceho násilia sú len drobné domáce nezhody, nespôsobujú vážne zranenia, dochádza k nim v dôsledku momentálnej straty kontroly.

• K domácemu násiliu dochádza väčšinou opakovane a zámerne, okrem psychického teroru (napr. zamykanie v byte či odopieranie potravy) a surového bitia zahrnuje i prípady končiace vážnym poranením s doživotnými následkami, či dokonca zabitím.
• Fyzické ani psychické týranie založené na moci nad druhou osobou nemôže byť súkromnou záležitosťou. Nikto nemá právo druhého biť, ponižovať, k niečomu nútiť proti jeho vôli len preto, že má väčšiu moc. Naviac nesmieme zabúdať na deti, ktoré sú svedkami násilia, a neskôr majú často podobné problémy vo vlastných rodinách.

Mýtus č. 3: K domácemu násiliu dochádza len v nižších spoločenských vrstvách a v rodinách, kde partneri majú len základné vzdelanie.

• K domácemu násiliu dochádza vo všetkých spoločenských vrstvách bez ohľadu na to, koľko peňazí partneri zarábajú, či aké majú vzdelanie.

Mýtus č. 4: Príčinou násilia je alkoholizmus partnera

• Násilné činy nemôžu byť zvalené na alkohol. Dochádza k nim i v rodinách, kde partner nepije.
• Pitie môže ovplyvniť násilné chovanie, zároveň však poskytuje ľahké ospravedlnenie. Pre mnoho žien je jednoduchšie myslieť si, že by ich partner neudrel, keby bol triezvy.
• Mnoho častejšie sa jedná o premyslené činy, následkom stresu a snahy “povyšovať“ sa nad ženu.
• Ďalšou príčinou agresie je žiarlivosť, duševná porucha partnera, obojstranná agresia, sexuálne zneužívanie.

Mýtus č. 5: Za výbuchy násilia môžu ženy, pretože muža provokujú

• Násilníci často tvrdia, že ich k činu vyprovokovalo chovanie partnerky. To je však vo väčšine prípadov iba následné hľadanie ospravedlnenia. Za zámienku násilia môže poslúžiť čokoľvek – od hádky, či nepodloženej žiarlivosti až po večeru, ktorá nie je vhod. Ani hádka (a následné nezvládnutie hnevu) však nemôže byť pre agresora ospravedlnením pre napadnutie partnerky. Veď ak je nahnevaný na niekoho cudzieho, ani zďaleka nerozmýšľa na to, že by ho napadol. Skutočnosť, že sa jedná o jeho partnerku či manželku, ho neoprávňuje chovať sa k nej agresívne, majetnícky či povýšene.

Mýtus č. 6: Násilie nemôže byť také strašné, keď ženy od partnera neodídu - opustiť násilníka je predsa jednoduché

• Ženy dokážu zostať vo vzťahu s násilníckym partnerom z rôznych dôvodov i niekoľko rokov. Chcú poskytnúť deťom domov v rodine s obidvoma rodičmi. Ospravedlňujú partnera, majú ho radi i cez jeho chovanie, boja sa, ako na ne bude pozerať spoločnosť lebo majú strach, že samé neuživia rodinu s deťmi. Dôležitým faktorom je i strach, že ich partner nájde a zabije, ak ho opustia.
• Nemalú rolu tu zohráva i nedostatok útulkov a azylových domov – ženy nemajú kam odísť.